Mobilný telefón so šokujúcou správou zazvonil Yvete Iršovej 26. júna 1999. Najobľúbenejší samec Mark, krstniatko televízie Markíza - epileptik - dostal výnimočne silný záchvat. Asi to neprežije, znel ustarostený hlas v slúchadle. S plačom sa ponáhľala domov. Zášklby a dezorientácia, ktoré za normálnych okolností nijako neohrozovali život dvojročného hravého zvieraťa s nádhernou hustou kožušinou, tentoraz svojou intenzitou prekonali všetky rekordy.
Na dvore samoty Oázy ležia na dekách takmer bez pohybu dvaja desaťmesační tigrí samci - Bimbo a Lulu. Do žily na zadnej nohe každému kvapká infúzny roztok. Horúčky zmierňuje ventilátor a studené obklady. Tieto inokedy majestátne mačkovité šelmy stratili už takmer tretinu svojej hmotnosti. Smutne hľadia bezvýraznými očami a občas sa pokúsia zodvihnúť hlavu. Zoslabnuté telo sa nevládze brániť ani dotieravým muchám. Odháňajú ich ošetrovatelia.
Po správe v novinách prišlo tigrom pomáhať niekoľko mladých ochrancov zvierat. Hliadkovali pri nich, hladkali ich a zvieratám, ktoré nevládali piť z misiek, dávali piť z fliaš. Snažili sa im zmierniť bolesť. Dozerali na to, aby si neopatrnými pohybmi nevytrhali infúzie. Iršová vtedy so slzami v očiach spomenula: "Jedna infúzia ma stála tisícdvesto korún. Slzy mi vošli do očí, keď sem prišiel asi päťročný chlapec s dvadsaťkorunáčkou a nesmelo povedal, teta toto je na lieky pre tigríky."

Tiger Mark vtedy počas choroby stratil 100kg, bol malátny, takmer bezvládny. Z 350kg samca sa stal len drahý kožuch na bezvládnej kostre. Malátne ležal, odovzdane prijímal potravu aj infúzie.
"V sobotu, 24 hodín predtým, ako mal Mark zahynúť, začala Rita vynášať von mláďatá. Bol to už jej tretí vrh, štvorčiatka. Mark bol tiež jej mláďaťom - ale spred dvoch rokov. „Najprv som nechápala, prečo mi ich dáva. Jedno po druhom mi ich doniesla v zuboch. Neskôr som pochopila, že ona už vtedy inštinktívne cítila Markov blížiaci sa koniec. Zo stresu stratila mlieko a o tých drobcov nejaví záujem, keďže ich nemôže kŕmiť." Tigria samica Rita a jej druh Micko boli vlastne rodičmi všetkých ostatných tigrov, ktoré Yveta Iršová chová. Spoza vysokej ohrady pozoruje táto šelma, o ktorej si nepochybne väčšina ľudí myslí, že je krvilačná a bezohľadná, ležiacich pacientov, svojich ani nie ročných synov Bimba a Lulu. Keď 350kg tigrí samec Mark dokonával pred vchodom do domu v posledných zášklboch, Iveta Iršová revala vo vnútri, pretože sa na to nemohla pozerať. Tigrica Rita sa bezradne opierala prednými labami o vnútrajšok klietky a nevedela, ako pomôcť. Kto tvrdí, že zvieratá nemajú dušu?
Mark vydržal bojovať vyše mesiaca. Napokon ho choroba zdolala... A to bol ako štvormesačný hotový herec. Spolu so sestrou Markízou neraz hosťovali v televízii a zarábali si na žrádlo aj pózovaním pri fotení rôznych reklám.

Je paradoxné, že veterinári sa do liečby šeliem zatiaľ veľmi nehrnú. Za ich vyšetrenia sa totiž draho platí. Humánni lekári to robia z vlastných pohnútok a zadarmo, zdravotnícke zásobovanie Fides dokonca poskytlo nadácii Yvety Iršovej lieky za niekoľko tisíc korún. Aj známy rakúsky zverolekár Dr. Zenker z viedenskej zoo v Schönbrunne sa bol na zvieratá pozrieť. Jeho cestu hradila istá rodina zo Smoleníc. Urýchlene sa vybavilo povolenie na prevoz cez hranice, aby si so sebou mohol zobrať vzorky z Markových orgánov.
"Mark sa obetoval, s jeho pomocou zistíme, čo tigríkom je," povie smutne Iveta Iršová. Neskôr zviera zakopú na neznámom mieste, aby ho niekomu nenapadlo hľadať kvôli kožušine. Samica Rita nehybne čaká v tieni svojho ležoviska. Infúzia tíško kvapká do žíl Bimba a Lulu. Čaká sa na výsledok expertízy.
Oficiálne tvrdenie slovenských veterinárov je, že tigre uhynuli na otravu potravinovým jedom botulotoxínom - údajne z otrávenej vody. Nedokázali však vysvetliť, ako je možné, že uhynuli len tigre, ku ktorým mali prístup návštevníci. "Nikto nechce počuť o otrave. Výsledky laboratórnych vyšetrení boli sporné. Botulizmus typu B, určený veterinármi ako príčina smrti tigrov, sa vyskytuje u človeka, koní a dobytka. Kožušinové zvieratá väčšinou chorejú na botulizmus typu C. Botulizmus vylúčil aj rakúsky veterinár Wolfgang Zenger," hovorí pani Iršová, ktorá tvrdí, že jej zverencov otrávil niekto pridaním jedu do misiek s vodou. Prístup k tigrom má ktokoľvek, stačí okamih a vrah vykoná, čo si predsavzal... „Vo svete pôsobí extrémistická ochranárska organizácia. Zastáva názor, že pre zvieratá je prijateľnejšia smrť než zajatie," tvrdí Yveta a vie, o čom hovorí. Extrémisti sa zamiešali u nich medzi ľudí, ktorí sa fotili s tigríkmi a nasypali im do vody jed. Z piatich prežila iba jedna tigrica.
"Dávame veľký pozor, aby sa nám nikdy viac nestalo to čo vtedy. Máme oči na stopkách," vysvetľuje Yveta Iršová. Preto teraz k tigrom púšťajú ľudí postupne. Po 4-5 ľuďoch naraz. Aby ich dokázali ustriehnuť.

Po tigroch, ktoré neprežili, zostal pri vstupe do Oázy pamätný kríž s ich menami.